Keď o Carlosovi Dadovi v jeho prítomnosti niekto hovorí ako o hrdinovi, on sa slušne ohradí, že ním nie je. A dodáva, že osobne nepozná žiadneho novinára, ktorý by skutočne chcel byť hrdinom.
Dada je zakladateľom webu El Faro v Salvadore. Odhaľoval korupciu mocných a ich prepojenie na drogové kartely v Južnej Amerike.
Písal o tom, ako si politici v Salvadore zabezpečovali u miestnych gangov podporu vo voľbách a ako pred terorom drogových dílerov unikali ľudia do iných krajín.
Na jeho tím nasadila vláda odpočúvací softvér Pegasus a vyhrážala sa im väzením.
S Carlosom Dadom, ktorý po útokoch a vyhrážkach smrťou musel utiecť a teraz svoju redakciu vedie z exilu, som sa stretla v Sarajeve.
Nechcel hovoriť o svojich ťažkostiach. Pýtal sa na atmosféru, v ktorej pracujú novinári a novinárky na Slovensku po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica.
Prečítajte si jeho odkaz pre kolegov:
„Vždy vyjadrujem obdiv novinárom, ktorí pracujú v náročných podmienkach. Naša práca nie je veľmi vďačná, ak ju posudzujeme cez prizmu bežného zamestnania. Lenže práve vy musíte mať jasnú myseľ a pravdepodobne ste oddanejší verejnosti ako väčšina ľudí vo vašej krajine.
Platíte za to, že robíte správnu vec, odhaľujete korupciu a bezprávie a ste dobrí v tom, čo robíte. Keby ste neboli dobrí novinári, nikto by po vás nešiel. Útočia na vás a vyhrážajú sa vám, lebo vynikáte vo svojej práci.
Tvária sa, akoby problémom našej spoločnosti boli novinári. Ale nie sú. Problémom sú tí, ktorí útočia na nezávislú žurnalistiku. Mali by sme v tom mať jasno. Viem, že je veľmi frustrujúce sledovať, ako sa najklamlivejšie politické naratívy stávajú neuveriteľne mocnými. Čelíme tomu všetci novinári na celom svete.
Osobne som často frustrovaný, lebo sa mi zdá, že moja práca nemá žiadny dosah. Ale rád čítam historické knihy a učím sa z nich. Prvá lekcia, ktorú nám história dáva, je, že aj dnešná situácia raz pominie a potom sa ľudia obzrú a pokúsia sa pochopiť, čo sa vlastne stalo.
A to všetko robia cez vašu prácu.
Nebude nič iné, čo by ďalším generáciám pomohlo pochopiť, čo sa stalo – len príbehy, ktoré pozbierame, naša novinárska práca. Preto práve v týchto ťažkých časoch potrebujeme byť na seba ešte prísnejší, potrebujeme byť intelektuálne jasní a morálne čistí.
Pretože my máme privilégium písať kapitoly histórie našich krajín. A v konečnom výsledku aj sveta.
Áno, je to privilégium, a preto je vaša práca dôležitá, aj keď to tak vo vašej dennej rutine možno nevyzerá. Viem, že občas máte pocit, že obetujete priveľa a veľmi málo z toho sa vracia. Ale nie je to tak.“
Carlos Dada často hovorí, že my novinári by sme v skutočnosti nemali pracovať v strese, nemali by nás sledovať mocní, nemali by sme čítať ohavné odkazy a nadovšetko by sme nemali oplakávať kolegov.
Žiadny novinár by nemal byť v pozícii, aby musel robiť rozhodnutia, ktoré z neho robia hrdinu.
Carlos má pravdu. Nemáme ambíciu byť hrdinami, chceme byť novinármi.
